Hlinné

Kontakt

Adresa: Obecný úrad 74, 094 35 Hlinné
Telefón: 057/4496334
Fax: 057/4882471
E-mail: ocu.hlinne@slovanet.sk
Web: www.hlinne.sk
Starosta: Milena Naštová Hladová

Základné informácie

Samosprávny kraj: Prešovský
Okres: Vranov nad Topľou
Región: Zemplín
Rozloha katastra: 1459 ha
Nadmorská výška: 140-813 m n. m.
Počet obyvateľov: 1794
Prvá písomná zmienka: 1333
Pôvodné názvy: 1402 Agyagos, Agyagaspatak, 1773 Hlynne, 1808 Hlinné; (maď.) Agyagos, Agyagospatak
Kultúrne pamiatky: -
Prírodné pamiatky: PR Hlinianska jelšina

Geografia

Obec Hlinné sa nachádza v Podslanskej pahorkatine na pravom brehu rieky Topľa. Nadmorská výška katastra obce je 230-1025 m n. m. V západnej časti zasahuje chotár aj do sopečných Slanských vrchov, vo východnej časti aj do výbežkov Východoslovenskej nížiny. Kataster obce má rozlohu 1 457 ha, z čoho 39% zaberá orná pôda, 29% lúky a pasienky, 27% lesy, 3% zastavané plochy a 2% sady a záhrady.

V súčasnosti je v obci obývaných 303 domov a žije tu 1 794 obyvateľov. Najbližšími susedmi sú na severe a severozápade obce Čierne nad Topľou a Zlatník, na západe a juhozápade Hermanovce nad Topľou a Rudľov, na juhu Soľ a na východe a severovýchode Jastrabie nad Topľou a Vyšný Žipov. Administratívne k obci patrí aj časť Zlatníčok.

História

Vznik obce sa predpokladá v 11. až 13. storočí. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1333, odkedy tu pôsobil šoltýs a noví usadlíci. Názov obce je odvodený od slova ,,hlina“ a zrejme súvisel s prácou, ktorú vykonávali miestni obyvatelia venujúci sa hlavne obrábaniu pôdy.

Obec má od svojho vzniku slovenský pôvod. Až do 17. storočia patrila panstvu Čičva, v 15. storočí čiastočne aj panstvu Skrabské a v tom istom čase sa jej zmocnili aj bratríci. V 15. až 17. storočí sa obec sľubne rozrastala. Kým v roku 1493 mala 8 obývaných usadlostí, v roku 1600 mala už 21 poddanských domov, v obci bol dom richtára, mlyn, evanjelický kostol, fara a škola.

Koncom 17. storočia bolo Hlinné stredne veľkou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom. V roku 1715 mala obec 11 domácností, v roku 1730 bola úplne opustená, v roku 1787 mala už 84 domov a 530 obyvateľov. V 18.-19. storočí vlastnili tunajšie majetky Dessewffyovci a po nich Coudenhoveovci, v obci bol v prevádzke aj liehovar. Obyvatelia sa zaoberali povozníctvom, drevorubačstvom a tkáčstvom. Zúčastnili sa na roľníckom povstaní v roku 1831.

V rokoch 1890-1910 sa mnohí obyvatelia vysťahovali, za I. ČSR sa zaoberali poľnohospodárstvom a tkáčstvom. V roku 1921 bola založená bunka KSČ. Po II. sv. vojne nastal rozvoj obce, keď v roku 1952 tu postavili trepáreň ľanu a v roku 1958 bolo založené JRD.

Zaujímavosti

Všetky nehnuteľné pamiatky, ktoré sa v obci nachádzajú, sú sakrálnymi stavbami. Sú nimi gréckokatolícky barokovo-klasicistický chrám Nanebovzatia Panny Márie z roku 1794, ďalej rímskokatolícky kostol Štefana Prvomučeníka v secesnom štýle s novogotickými prvkami z roku 1940 a novší evanjelický kostol. Prvé dva kostoly boli v roku 1963 zapísané do zoznamu kultúrnych pamiatok.

Centrum obce prešlo v rokoch 2008-2012 rozsiahlou rekonštrukciou, ktorej výsledkom je aj námestie sv. Cyrila a Metoda so súsoším svätcov, fontánou a parkovou úpravou verejných priestranstiev.

V lokalite Slatinky na potoku Hrabovec vyvierajú siričité minerálne pramene. V 19. stor. tam boli zriadené malé kúpele, kde sa liečili reumatické choroby. Neskôr po požiari boli opustené a neobnovené. V súčasnosti je minerálny prameň upravený a využívaný miestnymi obyvateľmi ako oddychová zóna.

Obec má vhodné podmienky pre rozvoj cestovného ruchu a vidieckeho turizmu. Z centra obce vedie značený turistický chodník na Ivanov vrch (828 m), ktorý je obľúbeným cieľom turistických výstupov. V obci je v prevádzke čerpacia stanica a reštaurácia Škorpión.

Rozvoju pohybových a športových aktivít slúžia veľké futbalové ihrisko, tréningové ihrisko, viacúčelové malé ihrisko s umelou trávou a nová telocvičňa pri základnej škole. Tradičným je nohejbalový turnaj o pohár starostky obce. Kultúrny život reprezentujú letné Cyrilo-metodské slávnosti, kde svoje umenie prezentujú aj domáce hudobné a folklórne skupiny.

Galéria